Please enter banners and links.

História vegetariánstva

Vegetariánstvo (z lat. vegetare – oživiť) je životný štýl, ktorého korene siahajú až k starovekým civilizáciám (India a Grécko).  Prvé zmienky pochádzajú od antického filozofa Pythagora zo Samu (6. storočie pr. Kr.). Starovekým Grékom išlo o čistotu duše aj tela, o tzv. Kalokagatiu. V stredoveku to bol zas asketický spôsob života niektorých mníchov, ktorí nekonzumovali mäsitú stravu. V novoveku sa vegetariánstvo dostalo do podvedomia spoločnosti až v 19. storočí. V roku 1908 vznikla Medzinárodná vegetariánska únia (International Vegetarian Union) a vegetariánstvo sa dostalo do podvedomia celého sveta.   Vegetariáni nekonzumujú mäso, stravujú sa alternatívne a odmietajú akýmkoľvek spôsobom podporovať utrpenie zvierat (nenosia pravé kožušiny a kožené výrobky).

Známi vegetariáni

Maliar a vynálezca Leonardo da Vinci, indický mysliteľ Mahátma Gándhí, vedec Albert Eistein, hudobníci Moby, John Lennon, Kurt Cobain a spisovatelia G. B. Shaw, Franz Kafka a ďalší.

Druhy a poddruhy vegetariánstva

Základné druhy vegetariánstva:  lakto-ovo vegetariánstvo (nekonzumuje sa mäso, povoľujú sa mliečne produkty a vajcia), lakto vegetariánstvo (nekonzumuje sa mäso a vajcia, povoľujú sa mliečne produkty), ovo vegetariánstvo (nekonzumuje sa mäso a mliečne produkty, povoľujú sa vajcia) a vegánstvo (nekonzumuje sa žiadny živočíšny produkt – mäso, vajcia, mliečne produkty a med).

Poddruhy vegetariánstva: frutariánstvo, vitariánstvo, surové vegánstvo, makrobiotická strava, pesco-pollo vegetariánstvo, pesco vegetariánstvo (Japonsko), flexitariánstvo a freeganstvo.

Dôvody vegetariánstva

Je viacero príčin, prečo sa ľudia rozhodnú byť vegetariánmi. Najčastejšie z nich sú:

• · etické (morálne)
• · náboženské (duchovné)
• · módne
• · environmentálne (ekologické)
• · zdravotné

Etické dôvody sú úzko spojené s právami zvierat. Ľudia, ktorí sa rozhodli byť vegetariánmi z morálnych dôvodov, nesúhlasia s krutým zaobchádzaním zvierat, ako sú brojlerové (rýchlo-výkrmné) chovy, klietkové chovy a pod.

Náboženské, či duchovné dôvody vegetariánstva odkazujú najmä k východným náboženstvám a filozofiám (hinduizmus, budhizmus, džinizmus). Napr. v Indii je posvätným zvieraťom hinduistov krava.

Módne dôvody vegetariánstva sa v 21. storočí vyskytujú pomerne často. Niektorí ľudia vegetariánstvo neberú ako životný štýl a ich vnútorné presvedčenie, ale berú ho ako súčasť „dobrého“ imidžu, ako módu. Byť vegetariánom je predsa „in“. Táto póza mi je proti srsti.

Environmentálne príčiny vegetariánstva sú najmä kvôli obrovskej nerovnováhe na Zemi. Ľudia si začali uvedomovať, že nevyváženosť na našej planéte je enormná, nielen čo sa potravy týka. Ten kto nie je ľahostajný k miestu, na ktorom žije celý svoj život, čiže k planéte Zem, nie je ľahostajný ani k problémom, ktoré by sme nedokázali spočítať ani na sto pároch rúk. V USA vyprodukujú dva krát toľko mäsitej potravy, ako spotrebujú, čo má za dôsledok veľký problém nazývajúci sa civilizačné choroby.

Mnoho ľudí sa túži stravovať zdravo a zároveň vyvážene a preto si teraz uvedieme „za“ a „proti“ vegetariánskeho stravovania.

„Za“

Vegetariánske stravovanie má neodškriepiteľné zdravotné prednosti:

1. v dôsledku nižšej energetickej koncentrácie rastlinnej potravy sa spravidla znižuje aj obsah prijímanej energie.

2. zvýšeným prísunom rastlinnej potravy a obmedzeným príjmom živočíšnej potravy sa zníži príjem nasýtených mastných kyselín.

3. vegetariáni majú vyšší príjem rastlinných látok a vlákniny. O látkach z rastlinných plodín (polyfenoly, karotenoidy, vitamíny B, C, E) je známe, že majú antioxidačné, protizápalové a protirakovinové účinky.

4. vegetariánska strava prispieva k prevencii pred obezitou, vysokou koncentráciou tuku a škodlivého cholesterolu v krvi, vysokého krvného tlaku. Vyšší príjem rastlinných látok  potláča rast nádorových buniek, vďaka čomu majú vegetariáni nižšie riziko rozličných zhubných nádorov (prevencia voči rakovine hrubého čreva, konečníka, prsníka a prostaty).

„Proti“

1. nesprávne vegetariánske stravovanie môže mať mnohé riziká, pretože môžu viesť k malému príjmu dôležitých živín do ľudského organizmu. Ohrozené sú hlavne rizikové skupiny ľudí (dojčatá, deti, tehotné a dojčiace ženy, vrcholoví športovci a starší ľudia).

2. správnou kombináciou všetkých rastlinných zdrojov bielkovín (obilniny, strukoviny, klíčky, kukurica, zelenina, orechy, semená) sa dá dosiahnuť primeraný prísun esenciálnych aminokyselín, podobne ako pri zmiešanej strave. Vegáni si musia dávať pozor na prísun vitamínu D, ktorý je veľmi dôležitý. Trpia jeho nedostatkom, pretože nekonzumujú mliečne produkty, ktoré vitamín D obsahujú.

3. u vegetariánov je ohrozený aj príjem mikroživiny – vitamínu B12, ktorý sa až na malé výnimky (kvasnice, Pangamin) nachádza takmer výlučne v živočíšnej potrave.

Aj vegetariánske stravovanie musí byť vyvážené! Zdravá vegetariánska výživa má byť pestrá (sója, zelenina, ovocie, mliečne výrobky atď.) a prísun energie primeraný výdaju. Pokiaľ vegetariánstvo skĺzne do prejedania sa pečivom, sladkosťami a nevyváženou stravou, môže sa aj vegetarián po niekoľkých rokov „dopracovať“ k obezite!

Napísala: Martina Žifčáková

Foto: nuchylee