Please enter banners and links.
Rovnomerný názov ponúka nielen americký film Bernarda Bertolucciho, ale aj pomenovanie rojkov, ktorí podliehajú rojčeniu cez deň mnohonásobne viac ako ostatní ľudia. Intenzívne však snívame počas spánku.
Keď človek v noci zatvára viečka, ktoré sa pohybujú v dvoch fázach: REM a NONREM, ešte nesníva. Telo sa ukladá do iného režimu, neznamená to však, že telo odpočíva. Práve naopak. Vnútorné telesné orgány pracujú na všetky obrátky, v tele sa napríklad počas noci hromadí moč, ktorý vylučujeme až ráno, je teda výsledkom nočného metabolizmu, ktorého výsledok vnímame každé ráno. Práve raňajší moč je výsledkom odpratávania všetkých škodlivín, ktoré sa nahromadili v našom tele.
Ako je to však s našou duševnou stránkou? V priebehu dňa premýšľame nad všetkým. Či sme správne zamkli, či nás skutočne v ranných hodinách pozdravila suseda, ktorú sme si možno ani v zhone nevšimli, či treba na piatok pripraviť pre hostí skvelý obed a čo všetko si treba prefotiť na zajtrajšiu skúšku. Je toho veľa! Z tohto „množstva“ sa v našom mozgu vytvárajú isté spojenia (synapsie), ktoré na základe svojich prepojení, kt. vznikli cez deň vo vedomí, pracujú ešte aj večer vo forme snov.
Teraz sa naskytá otázka. Je teda sen len snom, ktorý vzniká bez racionálneho základu alebo ide o niečo omnoho podstatnejšie, hraničiace s nevedomím? Moderná psychológia sa obracia k druhej alternatíve. K snom sa pristupuje citlivo, na základe výskumov rakúskeho doktora Sigmunda Freuda, ktorý začal ako prvý najviac skúmať sny človeka, od nich napokon dospel k postupným hypnózam, ktoré sa využívajú v alternatívnej medicíne a v liečebnej psychoterapii dodnes.
Niekto by povedal, že skúmať sen je blud. Iste sa mnohým z vás však stalo, že ste sa v noci náhle prebudili spotení a niečo z vášho vnútorného prežívania vás vystrašilo, teda dôvodom nebol žiaden vonkajší stimul, ktorý by vás vyrušil, ale bol to práve čierny havran v sne, ktorý vám preletel ponad tvár a vy ste sa zľakli prievanu, ktorý za sebou zanechal? Je potrebné báť sa po takomto sne, ktorý v podobe farieb(perie havrana je čierne) môže podľa tradícií signalizovať smrť? Alebo je lepšie na sen zabudnúť a vysvetliť si ho po svojom, lebo jeho obsah vytvorila psychika? Do akej miery teda treba považovať „snové obrazy“ za predmetné a kedy sú skutočne neopodstatnené?
Vo výklade snov z roku 1900 nájdeme niekoľko odpovedí na spomínané otázky. V prvom rade sny netreba podceňovať! Sú odrazom nášho nevedomia, ktoré nám signalizuje, že ak niečo nie je v poriadku, sny vonkoncom pekné nebudú, navyše sa k tomu pripájajú aj somatické ťažkosti, kt. telo informujú o našom stave, ktorý nie je blahodárny (ide o potenie, niekedy enurézu- pomočovanie hlavne u malých detí). Špeciálnou kapitolou v knihe sú etické významy snov.
Freud prišiel skúmaním snov na to, že tak, ako by sme konali v stave vedomia napríklad pri istej mravnej úlohe, tak by sme konali aj v sne. Napríklad by sme nikdy v sne, keby sme sa mali rozhodnúť nezabili vlastnú matku! Samozrejme, že existujú aj individuálne výnimky, ale tie sú odrazom subjektívnosti človeka, ktorému sa sníva. Iné snové obsahy bude mať človek, ktorý užíva roky antidepresíva, ako človek, ktorý ich neberie. Dôvodom sú chemické látky, ktoré pri užívaní človeka viac uspávajú a poskytujú väčšie euforické a živšie obsahy.
Napokon by som vám rada prezradila ešte jeden fakt, ktorý sa týka samotného snívania. Nielenže je snenie (rojčenie) pre nás ľudí zdravé, ale skutočné sny prežívame najintenzívnejšie okolo piatej hodiny nadránom. Preto keď si myslíme, že sa nám v túto noc snívalo, v skutočnosti klameme okolie aj seba, lebo po správnosti ľudia snívajú až v rannú hodinu. Skúste si nastaviť budíka na 4-5 hodinu rannú a skúste si potom opäť zatvoriť oči, čo myslím, že v tak skorý čas nebude problém. Bude sa vám snívať omnoho silnejší sen v porovnaní s tým, keď ste zaspávali.
Napísala: Ivana Polčíková
FOTO: Victor Habbick
