Please enter banners and links.

Emocionálna inteligencia je schopnosť dobre vychádzať s ľuďmi i so sebou samým. Je to spôsob chápania vlastných pocitov i pocitov druhých ľudí a pomáha nám vedome voliť slová a činy, aby sme dosiahli požadovaný výsledok. Naša emocionálna inteligencia teda ovplyvňuje najmä to, aké vzťahy máme s inými ľuďmi.

Pocit šťastia je všeobecne cieľom každého človeka. Všimli ste si niekedy ľudí, ktorí aj napriek slabším intelektovým schopnostiam pôsobia šťastne? Ich úspech totiž nezávisí len od vzdelania, či hmotného vlastníctva. Napriek tomu pôsobia šťastnejšie ako tí, čo dosiahli akademické úspechy, kariéru a hmotné zaistenie. Čo je teda základom šťastia? Odpoveďou je: emocionálna inteligencia.

Jej predmetom je veľa schopností, ktoré človek v sebe môže počas života rozvinúť. Sú to napríklad schopnosť dobre vychádzať s ľuďmi, sebadôvera, ovládanie hnevu, odolnosť v nepriaznivých okolnostiach, schopnosť prijať kritiku, umenie odpúšťať, či schopnosť výkonne viesť tím ľudí. Niektoré z nich si v tomto článku priblížime.

Ovládanie hnevu

Aj vy často počujete ľudí okolo seba, ako hovoria: „Takýto problém sa nedá riešiť pokojne“, „Toto som ja, už sa nezmením“, alebo „Nemohol som si pomôcť,“ a podobne? V tom prípade ste sa zrejme stretli s ľuďmi, ktorí ešte nerozvinuli svoju emocionálnu inteligenciu. V skutočnosti si totiž vždy môžeme pomôcť a je len veľmi málo vecí, ktoré do istej miery nemôžeme ovplyvniť.

Emočne inteligentný človek vie ovládať svoje emócie. Vie riešiť akýkoľvek problém so správnou mierou hnevu. Už Aristoteles vedel, že: „Rozhnevať sa dokáže každý, ale dokázať sa rozhnevať na toho pravého človeka, v správnej miere a v správnu dobu, z toho správneho dôvodu a správnym spôsobom – to každý nedokáže, to vôbec nie je ľahké.“ Spomeňte si na to, keď budete nabudúce stáť v dlhej rade v samoobsluhe.

Umenie odpúšťať

Ste schopní odpúšťať? Alebo radšej na dávne konflikty zabúdate? Nikdy sa nedá zabudnúť úplne. Pokiaľ teda nebudeme schopní odpúšťať nebudeme môcť žiť v budúcnosti šťastný život, ale stále nás bude trápiť ten istý problém z minulosti. Minulosť sa už zmeniť nedá, ale budúcnosť zmeniť môžeme.

Odpúšťanie je v podstate sebecký čin, pretože ten, kto odpúšťa, má obrovské výhody. Tým, že sa nemôžeme zbaviť svojej krivdy, ubližujeme najmä sebe a nikomu inému. Aj keď sú situácie, v ktorých je odpustiť niekomu doslova nemožné, pretože jeho čin to nedovoľuje, nerobíme to predsa kvôli nemu. To, čo niekto urobil, nám nesmie pokaziť celý život. Odpúšťame vo svojom vnútri len preto, že ten niekto si nezaslúži, aby mal takú moc a žil v našej hlave dovtedy, kým sa z nás raz a navždy nestane nenávistná obeť.

Sebadôvera

Emočne inteligentné správanie sa, je aj o našej sebadôvere. Sebadôvera vyplýva zo sebaúcty, je jej aktívnym prejavom. Ľudia so silnou sebadôverou reagujú pokojne a asertívne vtedy, kedy iní reagujú zlostne a defenzívne. Ľudia so silnou sebadôverou prezentujú samých seba s istotou, ktorá pôsobí dobrým dojmom, neboja sa povedať nepopulárny názor a pokojne sa pustia do boja za to, čo pokladajú za správne (zásadovosť je jednou z pozitívnych vlastností emočne inteligentného človeka) a takisto sú schopní sa napriek tlaku okolia dobre rozhodovať.

Ak si neveríme, nemôžeme uspieť, pretože sa o to ani nepokúsime. Ak sa opakovane o nič nepokúsime, rastie naše presvedčenie o tom, že sme neschopní. Ak však zmeníme svoje myslenie, môžeme zmeniť aj svoje pocity – naše myslenie má totiž ohromnú moc. Neproduktívne myslenie je dôležité nahradiť emočne inteligentným myslením.

Sila pozitívneho myslenia

Zaujímavým faktom je, že spôsob nášho myslenia ovplyvňuje spôsob nášho cítenia. Pocity neprichádzajú odnikiaľ. Svoje pocity vytvárame svojimi vlastnými myšlienkami. Máme však šancu vždy ich prehodnotiť a dosiahnuť priaznivý emocionálny výsledok.

Negatívne myšlienky spôsobujú stavy úzkosti a zabraňujú nám zmeniť situáciu. Veľmi často sa však nezakladajú na pravde. Nepomáhajú nám a ťažko sa ich zbavujeme. Preto je dôležité uvedomovať si ich, čo je prvým krokom k schopnosti myslieť oveľa užitočnejšie – pozitívne.

Pre rozvoj emočne inteligentného postoja sú dôležité len myšlienky hodnotiace (rozumovo hodnotíme možnosti) a myšlienky orientované na činnosť (rozhodujeme sa, čo urobíme). (Nepatria sem myšlienky neutrálne, napr. o tom, aký televízny program si vyberieme).

Pokiaľ máte myšlienky typu „to nezvládnem“ alebo „je mi tak zle,“ budete cítiť len obavy a smútok. Nikdy nepovažujte svoje negatívne myslenie za presné. Hľadajte preň dôkazy. Možno ich nájdete menej, než ste čakali. Negatívne presvedčenie je len jedným pohľadom na vec a nemusí byť pravdivé.

Často si myslíme, že vieme ľuďom čítať myšlienky a vieme, prečo sa správajú tak, ako sa správajú. Takisto dokážeme predpovedať, čo si o nás myslia. Často počujeme: „Ja viem, že im pripadám hlúpa, nudná, nepríťažlivá..“ Tieto negatívne myšlienky sú však len naším výmyslom.

Takisto veríme, že to, čo cítime, musí byť pravda. Cítime sa nudní a hlúpi a preto si nepripúšťame, že by to mohli byť len nami vymyslené pocity, ktoré nechávame za seba rozhodovať. Myslíme si, že všetko, čo niekto urobí, robí v reakcií na nás. Ďalšia chyba. Porovnávame sa s ostatnými. Ak niekto povie, že nemá rád istú kapelu, myslíme si, že tým kritizuje náš hudobný vkus, pretože sme nedávno išli na jej koncert.

Na základe jednej udalosti robíme všeobecné závery. Zo situácií si vyberáme len negatívne prvky. Rozmýšľame takým spôsobom, že všetko je buď čierne alebo biele, dobré alebo zlé. Neexistuje pre nás stredná cesta. Očakávame katastrofy. Počujeme o niečom zlom a hneď nám napadne: „Čo ak…?“

Spoznali ste sa v niektorom prípade? Musíte prísť na to, čo vás brzdí v snahe o emočne inteligentné myslenie a budete na správnej ceste k šťastnému životu.

FOTO: imagerymajestic