Please enter banners and links.
Každý deň máme minimálne jednu príležitosť vyjadriť svoj názor a niečo buď prijať alebo odmietnuť. Bohužiaľ mnohí z nás súhlasne prikývnu i keď s danou vecou vo svojom vnútri nesúhlasia a najradšej by odmietli. Nenúťte sa! Odmietnutie nie je sebectvo.
Prečo to neviete?
Dôvodov prečo nedokážete iným povedať nie je viacero. Medzi tie hlavné patrí napríklad pocit, že to musíte prijať, že to tak má byť a odmietnutie sa nepatrí. Tento postoj zaryto súvisí s výchovou kedy ste pravdepodobne boli vedení k obetavosti. Iní zas bojujú s pocitom viny a výčitkami v štýle “veď to sa ešte dalo stihnúť”. Navyše sa v spoločnosti zaužívalo nepísané pravidlo, že keď niekoho odmietame treba pridať aj dôvod zmierňujúci negatívny dopad nášho odmietnutia, a preto radšej povieme áno len aby sme nemuseli vymýšľať.
Za hlupaňu
Na začiatku ste boli tou najobľúbenejšou kolegyňou v kolektíve, no neskôr sa to zmenilo a zistili ste, že vás ostatní len využívajú pre vašu dobrotu. Keď sa pozriete pravde do očí zistíte, že si za tento stav môžete len a len vy – nebolo nutné súhlasne prikyvovať na všetko, ale mali ste si vymedziť hranice voči kolegom.
Úprimnosť = sloboda
Ďalší z dôvodov pre ktoré nepovieme nie je strach zo straty nášho partnera a vzťahu. Dobre fungujúci vzťah založený na stabilnom základe zvládne aj vaše odmietnutie; povedať čo vám vadí je naopak prínosom pretože sa začne komunikácia a hľadanie kompromisov. Vzťah založený na pokrytectve kde nie ste k sebe úprimní a súhlasíte so všetkým len aby bol pokoj pod strechou pravdepodobne skôr alebo neskôr aj tak skončí. Podobne je to aj v medziľudských vzťahoch – priatelia pochopia ak nemôžete postrážiť ich dieťa, dobrá suseda sa neurazí ak jej odmietnete nakúpiť. Tí falošní sa pochopiteľne osopia.
Ak ste nezávislá od toho čo si o vás iní myslia, nemusíte sa svojej úprimnosti báť. Navyše si uvedomte, že ak sa budete správať úprimne a nenecháte sa všetkými riadiť máte šancu žiť spokojne, slobodne a šťastne. Spočiatku ľudia okolo vás nebudú nadšení, že máte vlastný názor a stojíte si za ním, no posledným posudzovateľom svojho správania ste aj tak iba vy. Nik iný.
Naučte sa to!
Povedať áno a nie sa samozrejme dá naučiť, chce to len vlastné presvedčenie a vôľu. Verte, že mať vlastný názor a povedať ho aj v kolektíve je prejavom zdravého sebavedomia a vlastného sebectva. Časom sa po každom úprimnom nie budete cítiť lepšie.
K poznaniu vlastných potrieb treba viesť aj deti. Výchova v štýle “ak budeš dobrý ľudia ťa budú mať radi” nie je vôbec správna a vedie jedine k nízkemu sebavedomiu a k tomu, že vaše dieťa bude neskôr využívané inými. Začnite už v útlom detstve – nie, vaše dieťa vôbec nemusí na pieskovisku požičať formičky tomu druhému ak samo nechce a za svoj názor, že ich chce mať pre seba ani nebude potrestané. Práve naopak. Uvedomuje si, že sú jeho a chce sa s nimi hrať, veď napokon preto ste na ihrisko prišli.
Napísala: Zuzana Šusterová
FOTO: freedigitalphotos.net
