Please enter banners and links.
Vo vzťahu má byť iskrenie, zmysel pre humor, príťažlivosť a spoločné záujmy, no ak chýba dôvera nefunguje ani jedno z toho. Iskrenie je dôležité na začiatku aby sa vôbec nejaký vzťah mohol začať, spoločné záujmy sú základom pre zážitky a rozhovory, humor partnerov upevňuje a príťažlivosť dáva sexu to správe čaro. Ale podľa renomovaných psychológov je práve dôvera nosným stĺpom celého vzťahu dvoch ľudí. Je akousi hnacou silou – partneri ktorí sa nemôžu na seba spoľahnúť žijú skôr vedľa seba než spolu.
Učíme sa dôverovať už v detstve
Rodičia hrajú pri vytváraní dôvery zásadnú rolu a keď zlyhajú ovplyvní to ďalší psychický vývoj ich dieťaťa. Psychológ Erik H. Erikson vyslovil myšlienku v ktorej povedal, že získanie dôvery k iným je našou prvou vývojovou úlohou ktorá nás v živote čaká. Podľa jeho slov kto nedôveruje nikomu a ničomu nikdy nenadviaže uspokojivé vzťahy, a to či už partnerské alebo priateľské.
Ak vzťah dieťaťa s rodičmi nefunguje, dieťa sa uzatvára do seba čím si vytvára nedôveru voči okoliu. Rodičia by teda mali svojho potomka presvedčiť o to, že sa na nich dá spoľahnúť a podľa tohto sľubu sa aj v prípade problémov správať. Pokiaľ dieťaťu sľúbite pomoc a potom naň nakričíte nečakajte, že sa na vás ešte niekedy opäť obráti.
Nedôvera voči iným ľuďom teda pramení z detstva kedy ste mali pocit, že sa nemáte na koho obrátiť.
Snaha dosiahnuť dôveru
V mladosti síce túžime po dôvere, ale často končíme v menej vážnych vzťahoch pri ktorých ani nevieme čo bude zajtra. S vekom však túžba narastá a my chceme napokon zostarnúť po boku niekoho, na koho by sme sa mohli kedykoľvek spoľahnúť.
Partnerskú dôveru v prvom rade predurčí výber partnera; vaša polovička by mala poznať zodpovednosť už hneď na začiatku vzťahu. Neskôr dôveru utužujú najmä spoločné zážitky ktoré vzťah posunuli ďalej, ako napríklad výchova detí alebo každodenné manželské povinnosti. Všetky takéto životné etapy dvoch ľudí sú silným emocionálnym zážitkom vďaka ktorému sa partneri zbližujú.
Dôveru upevňuje i zdieľanie rôznych životných udalostí. Samozrejme, vzájomnej dôvere pomáhajú aj konkrétne činy ako keď sa vás partner zastane alebo vy podporíte jeho. Veď napokon ako sa vraví „dôvera vzbudzuje dôveru“.
Dôverujte najprv sama sebe!
Psychológovia ďalej vo svojich prácach uvádzajú, že v prvom rade musí človek veriť sám sebe. Aby sme mohli vstúpiť do hlbokej dôvery v iného človeka mali by sme najprv mať bezpečný pocit vedomia a identity. Čo z toho vyplýva? Buďte teda sama sebou a verte si – inak hrozí, že sa zavesíte na partnera a nebudete žiť svoj život.
Pozor na falošnú dôveru
Na záver treba upozorniť na tzv. falošnú dôveru, alebo odborne pseudointimitu. Podľa vyjadrení známeho P. Riečana existuje niekedy medzi partnermi pseudointimita, zdanlivá blízkosť. Tá sa môže prejaviť napríklad tak, že svojmu partnerovi dávate pričasto najavo svoju dôveru voči nemu. Povedať mu o svojej istote je zdravé a normálne, no neustále hovoriť o tom ako sa na neho spoliehate, ako mu dôverujete a ste si istá o jeho čestnosti voči vám je prehnané. Takéto vyjadrenia zaváňajú falošnosťou a manipuláciou. Partnera tak iba dostávate pod nútený tlak, je v pozícii v ktorej nesmie zlyhať. Len si nahovárate, že sa mu dá veriť, a to je práve spomínaná falošná dôvera.
Pamätajte na fakt, že súčasťou dôvery je ochota veriť a umenie odpúšťať.
Napísala: Zuzana Šusterová
FOTO: freedigitalphotos.net
