Please enter banners and links.
Klame každý a kto povie že nie klame sám seba. Štatistiky ukazujú, že bežný človek hovorí aspoň čiastočnú nepravdu až dvestokrát za deň. Väčšinou klameme slovami, ale aj písomne, úsmevom či bozkom. No sú však aj takí, ktorí bez klamstiev snáď ani nedýchajú.
Začnime najprv milosrdnými klamstvami. Máme právo nechať si niektoré veci pre seba? Často klameme iba preto, aby sme iným neublížili. Určite nesklamete kolegyňu ktorá ráno prišla celá vysmiata. Dôvodom bola nová hriešne drahá sukňa, ktorá jej ale pridáva na váhe aspoň ďalších osem kíl. No na otázku či je pekná s úsmevom odpovieme „áno“. Rovnako klameme aj pri otázke prečo ešte nie je hotové zadanie zo včera. Môžete snáď povedať šéfke že ste boli na party a dnes máte opicu? Bez určitej mieri lží by sme nemohli fungovať v spoločnosti medzi ľuďmi.
Potom sú tu „normálne“ klamstvá ktorými chceme zatajiť pravdu. Dôvody prečo splietame pavučiny lží sú rôzne, no najčastejšie je to snaha zachovať si pozitívny sebaobraz. Podľa psychológa Petra Stiegnitza klameme aj preto aby sme zakryli nejaké nedostatky, chyby a previnenia ktorých sme sa vedome dopustili. Potom ešte klameme z lenivosti, pohodlnosti, zo strachu alebo z nedostatku kapacity na zvládnutie situácie. Môžeme teda povedať, že klamár je človek ktorý zámerne vraví lži v situáciách keď by mohol povedať pravdu a snaží sa, aby jeho lož nikto nespoznal. Obvykle má z toho aj nejaký úžitok, no nie je to vždy pravidlom.
Na čele klamstiev stojí chorobný klamár; ten tvorí osobitnú skupinu. Chŕli zo seba lži až sa nestačíte čudovať a keď mu na to prídete cítite sa podvedená a hlúpa. On však veľmi dobre vie čo robí.
Chorobný klamár je ten najväčší „hero“. Ohúri vás hrdinskými historkami za ktoré by sa nemusel hanbiť ani sám James Bond, jeho ex ho nechali preto lebo boli mrchy a rozhodne na tom nemal podiel viny, vždy bol najsilnejší a má toľko práce, že vám zabudol zavolať. Naozaj. On by predsa nikdy neklamal. Dokonale ovláda techniku manipulácie a dostane vás tam, kde vás chce mať.
Najprv bude v skutku impozantným mužom, všetko čo povie na vás zaberie. Ale akonáhle si začne časom protirečiť stratí svoje čaro. Pod obalom ide v skutočnosti o muža ktorý je na zážitky chudobný, trpí komplexom menejcennosti a čo nezažil si aspoň vymyslí. Domnieva sa, že okolie by ho neprijalo v pravom svetle.
Kedy poznám, že klame? Klame vám vtedy, ak sa statočne vyhýba očnému kontaktu, vraví krátke odpovede, necháva dlhšie pauzy medzi otázkou a odpoveďou akoby uvažoval nad tým čo povie, dotýka sa nosa alebo si ho trie, šúcha si oko alebo prejavuje akýkoľvek pohybový nepokoj (prešľapuje, nasadzuje si/skladá dolu okuliare, trasú sa mu ruky, kýva nohou,…).
Aké triky používa chronický klamár?
- Popiera to. Vôbec nič sa predsa nestalo! Má úplne chladnú hlavu, s kľudom Angličana vysvetľuje spleť náhodných udalostí. On sám je dokonca presvedčený o tom, že hovorí pravdu. Na vaše doplňujúce otázky odpovedá stručne bez rozvádzania či vysvetľovania.
- Používa protiútok. Prišli ste mu na lož? Rozčúli sa a okamžite odvedie pozornosť od témy.
- On je ten chudáčik. Vyvolá vo vás pocit viny tradičnými naučenými frázami v štýle „dotklo sa ma to, že o mne takto pochybuješ“, alebo „ako si o mne môžeš toto myslieť?“.
- To nie ja! Jeho svedomie je čistejšie než ľalia a zaručene vám klame ten, čo vám povedal o jeho prešľape. „Ako môžeš veriť svojej kamarátke ktorá nás chce rozdeliť, a nie mne?!“
- Bájky a povesti. Vždy má po ruke dokonalú historku, (ne)uveriteľnú výhovorku, príbeh, náhodu,…
- Nie, počkaj, neodchádzaj! Lož síce priznal, ale nezabudol na konci srdcervúceho prejavu dodať „začnime znovu, urobil som chybu ale už sa to nezopakuje, prisahám, len jedna šanca…“
- O nič nešlo. Prečo to nafukujete? Veď podľa jeho slov o nič nešlo. Iba o takú maličkosť.
- Je to tvoja vina! Áno, poctivo sa priznal bez okolkov, len háčik je v tom, že chyba je určite vo vás. „Dohnala si ma k tomu, nepovedal som ti to lebo aj tak by si ma nepochopila.“
A čo dodať na samotný záver? Aj keď vďaka jeho klamstvám trpia ľudia okolo, najväčšiu daň zaplatí on sám. Klamárov trest nie je v tom, že mu nikto neverí, ale v tom, že on nemôže veriť nikomu.
Napísala: Zuzana Šusterová
Foto: photostock
