Please enter banners and links.

Ľudia sú bytosti od prírody inteligentné a schopné prijímať akékoľvek druhy informácií. Sme schopní sa učiť a vzdelávať pričom sa snažíme informácie zachytávať ako je len možné. Problémom je však to, že aj keď sa niečo naučíme, len málokedy nám to ostane v hlave večne. Nájsť spôsob pre dlhodobé uskladnenie informácií v mozgu sa nedarilo aj tým najväčším odborníkom pod slnkom až do chvíle, kedy sa neobjavil Wlilliam Glasser.

Rebríček toho, ako sa ľudia učia

William Glasser, autormnohých kníh vrátane knihy Every Student Can Succeed( Každý študent môže byť úspešný), trávil dlhé roky štúdiom toho, ako nájsť spôsob, ako sa ľudia skutočne učia a prijímajú informácie. Vychádzajúc z teórie pedagóga Edgara Dala tvrdí, že ľudia sa naučia:

10% z toho čo čítajú, 20% z toho čo počujú, 30% z toho čo vidia, 50% z toho čo vidia a počujú, 70% z toho o čom diskutujú s inými ľuďmi, 80% z toho čo zažijú a až 95% toho čo učia niekoho iného. To znamená, že môžeme prečítať tisíckrát knihu matematiky, ak si príklady neprepočítame, nevieme počítať. Alebo môžeme chodiť na milión kurzov angličtiny, ak nediskutujeme s ľuďmi je to zbytočné.

Z vlastnej skúsenosti

Navonok jednoduchý rebríček , ktorý má však niečo do seba. Už na základnej škole som sa učila formou „učiteľka“. Učiteľka preto, pretože mi môj otec musel v detskej izbe zriadiť nástennú tabuľu na klasické kriedy z ktorých bola len kopa bordelu. Ak nás čakala písomka alebo test učila som sa tak, že som si predstavila situáciu v ktorej som učiteľkou, a to čo sa mám naučiť, vlastne vysvetľujem svojim fiktívnym žiakom- mojej posteli.

Pre mňa to bola najúčinnejšia a zároveň najobľúbenejšia forma učenia. Dá sa povedať že niečo z toho mi ostalo dodnes, a to aj pri štúdiu na vysokej škole, avšak bez tej tabule s kriedami a kopou prachu.

William Glasser je génius, pretože položil to, čo je v ľuďoch vbudované od narodenia do písomnej formy. Len málokedy sa pozastavíme nad tým, kde robíme chybu ak sa nedokážeme naučiť na jednoduchý test alebo sme deprimovaný z hŕby informácií, ktoré potrebujeme nasať. Pravdou však je že by sme mali začať aspoň pri tých 70% rebríčka.

Napísala: Lucia Šariková

 FOTO: freedigitalphotos.net