Please enter banners and links.
V prípade, že máte problém a chceli by ste sa o ňom podeliť s ostatnými čitateľkami napíšte nám napíšte nám pomocou kontaktného formulára alebo na emailovú adresu info@mnau.sk. Budeme sa Vám snažiť odpovedať na všetky vaše otázky – či už sa jedná o otázky v téme zdravie, láska, vzťahy prípadne problémy s deťmi. Neváhajte nás kontaktovať…
Nastúpila som do novej práce a mám kolegu, ktorý je z poverenia môjho šéfa niečo ako môj tútor. Problém je však v tom, že prácu, ktorú má vykonať on, neustále hádže na mňa – vraj aby som sa zaučila. Tým pádom nestíham svoju prácu a výsledok je ten, že kým on je neskôr pochválený, ja naopak počúvam len výčitky. Najhoršie je, že kolega sa tvári, že je to všetko len jeho práca a robil to on sám. Čo mám robiť? Bojím sa, že keď mu odmietnem pomôcť, narobím si problémy, alebo ho urazím… Mám to riešiť so šéfom? Nechcem si hneď na začiatku robiť nepriateľov, ale ani sa nechcem nechať využívať. Denisa
Milá Denisa, mala by si sa naučiť povedať nie. To, že tvoj kolega je tvojím tútorom ešte neznamená, že máš robiť prácu aj za neho. Ak sa bojíš, že ho urazíš, keď mu odmietneš pomôcť, skús toto svoje odmietnutie zaobaliť tak, aby vyznelo zdvorilo, ale zároveň rozhodne. Napríklad mu môžeš povedať, že ťa to mrzí, ale máš veľa svojej práce a nestíhaš mu pomôcť s tou jeho, ale až dokončíš tú svoju, rada mu potom pomôžeš. Poprípade mu môžeš navrhnúť, nech ti pomôže, tak to rýchlejšie dokončíš a potom sa môžete venovať jeho robote. Spôsobov je veľa, vždy však treba myslieť nato, že sa nechceš nechať zneužívať len preto, lebo si v práci nová. Ak by nič zo zdvorilých odmietnutí nepomohlo, treba mu to dať jasne najavo, aj za cenu, že sa ho to dotkne. Riešiť to so šéfom by som nechávala ako úplne poslednú možnosť, keď už ozaj nič iné neostane. Prajem veľa úspechov a pevnú vôľu.
Ahoj Ľubka, mám takú dilemu. Moja sestra chodí so svojim frajerom už skoro rok a ja som sa už dávnejšie dozvedel, že on ju párkrát podviedol, dokonca že má s dotyčnou aj dieťa. Sestra je veľmi zamilovaná a ja neviem, či jej to mám povedať, nerád by som jej ublížil. Jej frajer mi nevadí, je v pohode, len toto je od neho dosť nefér voči nej. Myslel som, že jej to povie, ale pochybujem. starostlivý brat
Ahoj starostlivý brat. Je pekné, že sa takto zaujímaš o svoju sestru, isto ti na nej veľmi záleží. Myslím si, že by si mal svojej sestre povedať pravdu. V prvom rade už len preto, že je to tvoja sestra a nech už je jej priateľ akokoľvek „v pohode“, pokiaľ jej to doteraz nepovedal, asi to nie je veľmi férový partner. Aj keď tým sestre ublížiš a možno sa tým aj načas váš vzťah pokazí, časom, keď emócie a počiatočný šok opadnú, sestra isto pochopí prečo si to urobil a váš vzťah sa tým upevní. Mala by vedieť pravdu a keď sa jej partner k tomu nemá, kto iný by jej mal povedať pravdu ak nie práve ty ako jej brat a blízka osoba? Ak tak neurobíš a ona neskôr zistí pravdu (čo sa raz isto stane), mohlo by ju to väčšmi raniť keď zistí, že ju nielen oklamal partner, ale že si ju klamal aj ty, keď si jej to nepovedal. Držím palce a želám tebe aj sestre veľa síl. 🙂
Dobrý deň, chcela by som sa informovať čo by malo zvládať dieťa, keď ide do prvého ročníka na ZŠ. Dcérka má 5 rokov a na budúci rok by mala nastúpiť do školy, preto by som chcela vedieť, čo sa od budúcich prvákov očakáva. Nechodí do škôlky, mám doma ešte 10mesačného syna, tak je so mnou doma aj ona. Vopred ďakujem. Adriana (26)
Dnes to vo väčšine škôl funguje tak, že pokiaľ majú učitelia pri zápise pocit, že dieťa nie je dostatočne pripravené, alebo má veľké medzery, posielajú ho na odborné vyšetrenie ku psychologičke (psychológovi), ktorá/ý túto školskú zrelosť odborne posudzuje. V skratke by dieťa malo ovládať všeobecné základy ako je rozoznávanie základných farieb, počítanie (aspoň do 10), slovná zásoba, výslovnosť, grafomotorika a pod. Na základe výsledkov sa potom odborník vyjadrí, či je dieťa schopné nastúpiť do 1. ročníka, alebo mu odporučia ešte jeden rok odklad. Dúfam, že Vám moja odpoveď pomohla.
Moja najlepšia kamarátka má problém. Keď je nervózna, tak si vytrháva vlasy alebo mihalnice. Robí to väčšinou len vtedy, keď je v strese. Inak je normálna, nechce si ublížiť, nereže sa ani nič podobné. Tvrdí, že je to upokojuje, napríklad ako keď si niekto dá čokoládu. Radka (17)
Milá Radka, to, čo tvoja kamarátka robí, sa v súčasnej psychológii považuje za chorobu/poruchu, ktorá sa nazýva sebapoškodzovanie. Pod týmto pojmom si väčšinou ľudia predstavujú rezanie sa žiletkami a podobné ubližovanie si, ako si sama spomínala, avšak táto porucha má mnoho foriem a stupňov prejavov. Vytrhávanie si vlasov, chlpov a mihalníc je najľahšou formou sebapoškodzovania, čo však neznamená, že to máme podceňovať. Práve naopak, kamarátka by mala čím skôr vyhľadať odbornú pomoc, kým sa jej toto „odreagovávanie“ nevymkne spod kontroly. Skús sa s ňou ako jej najlepšia kamarátka otvorene porozprávať o tom, že sa o ňu bojíš a chceš jej pomôcť. Maj však na pamäti, že to asi nebude ľahké. Je potrebné dobre si zvážiť čo a ako povedať, aby to nevyznelo negatívne. V každom prípade bude isto potrebovať tvoju podporu a dôveru. Držím Vám obom palce.
Mgr. Ľuboslava Dlugošová
Foto: Ambro
