Please enter banners and links.
Ranné scény poznajú veľmi dôverne z vlastných skúseností mnohí rodičia. Dieťa je uplakané, kričí a nechce ísť do škôlky za žiadnu cenu. Úzkosť, strach a stres sú bežné emócie a napokon aj my ich poznáme v našom svete dospelých. Miera úzkosti je daná každému do vienka zvlášť – ide o slabosť nervového systému, a u detí je daná nezrelosťou. Ich psychika má ešte malú odolnosť, a preto za strach netreba deti trestať.
Škôlka nemá byť prvým odlúčením
Nástup do škôlky by nemal znamenať prvé odlúčenie dieťaťa od matky. Rodičia by mali dieťa občas ešte pred prvým odchodom do škôlky zveriť inej osobe aby si zvyklo. Vhodní sú dedkovia, babky, kamarátka, pestúnka alebo aj iné deti na ihrisku, prípadne krúžky organizované pre deti bez rodičov.
Dieťa sa musí naučiť samostatne fungovať, a preto by malo vedieť, že aj mimo domu existujú fajn veci ako napríklad iné hračky aké doma nemá.
Ranné scény
Najprv sa zamyslite nad tým, či nemá skutočne vážny dôvod nenávidieť škôlku. Možno si nerozumie s deťmi, nemá rado svoju učiteľku lebo kričí alebo sa s vašim drobcom nik nechce hrať. Spýtajte sa prečo nechce ísť, ako vychádza s deťmi a pokojne prehoďte pár slov aj s učiteľkou. Tá vám môže povedať ako sa dieťa v škôlke správa a ako zapadlo do kolektívu. Ak sa to nebude zlepšovať môžete uvažovať nad zmenou triedy alebo škôlky.
Naopak, môže sa zlostiť iba preto, že treba ráno vstávať. Skúste dieťa naladiť pozitívne – povedzte, že v škôlke sú iné hračky, kamaráti a kamarátky, preliezačky a iné dobrodružstvá aké doma nemá šancu zažiť. Navyše, ak ráno vstáva chová sa ako rozumní dospelí. To sa dieťaťu zapáči.
Úzkosť odoženie aj obľúbená hračka pribalená do aktovky.
Skráťte lúčenie na minimum
Čas strávený lúčením sa pri bránach škôlky skráťte na nevyhnutné minimum. Ideálne je hneď dieťa prenechať učiteľke a odísť. Rovnako by ste nemali odchádzať tajne, keď sa dieťa nepozerá – ratolesť potom môže premýšľať o tom, či ho mamička ešte chce a či sa poň vráti ešte dnes.
Napísala: Zuzana Šusterová
Foto: David Castillo
