Please enter banners and links.

Ak ste si prezerali rôzne štatistiky zaiste vám neušla ani tá o šťastí. Najšťastnejším národom je opäť Dánsko a my sa pýtame prečo je to tak, keď pol roka žijú bez slnka a takmer polovicu platu minú na dane. Svoju úlohu síce zohráva vysoká životná úroveň a sociálne istoty, ale základ je v ich výchove. Ruku na srdce – boli by sme menej ududraní keby sme mali rovnakú úroveň života ako oni? Asi nie.

Všetko sa v Dánsku začína výchovou. Rodičia vštepujú deťom do života 3 základné myšlienky:

–      až vyrastieš rob to, čo ťa bude baviť,

–      svoj čas stráv s tými, s ktorými ti je dobre,

–      teš sa aj z toho, čo máš teraz.

Poďme sa na túto výchovu pozrieť z blízka aby sme sa niečomu priučili.

Prvým mottom je starý známy fakt – práca by mala človeka baviť. Dôsledky práce z núdze vidíme každý deň na predavačke ktorá prevráti oči ak má náhodou poradiť, alebo na úradníčke za okienkom. Robíme to, čo nás nebaví a teda logicky nemôžeme byť šťastní. V Dánsku rodičia svoje deti nenútia nasilu do štúdia za každú cenu a dospeláci sa kľudne v štyridsiatke rozhodnú skončiť s doterajším povolaním a robiť niečo nové čo im ide.

Nielen starí grécky filozofovia, ale aj moderná veda zastáva názor, že najdôležitejším faktorom osobného šťastia sú silné sociálne väzby. Dvojnásobne to platí dnes. Koľkoráz ste potvrdili žiadosť o priateľstvo na Facebooku iba preto, že by sa patrilo? Alebo máte v diári stretnutie s kamoškou pričom si už nemáte čo povedať ale idete, lebo… lebo sa poznáte roky a ona predsa chce zas hovoriť o tom istom. Vedzte, že povrchné vzťahy sú v živote človeka veľké zlo. Nehovoriac o tom, že komunikácia cez internet zabíja čaro osobného stretnutia. Ak si všetko napíšete potom nie je o čom rozprávať. Dáni však zjavne vedia ako na to. Počítač sa po práci vypne a zapne sa až ráno pred novým pracovným dňom. Nuda? Kdeže! Poobede ich totiž čaká rodinný nákup, spoločná prechádzka a na záhrade grilovačka aj keď je utorok a nie víkend.

A na záver ich posledná myšlienka – tešiť sa z maličkostí. My ľudia za šťastie považujeme dovolenku, nové auto či špičkový mobil vo svojej kabele. Zabúdame ale na to, že aj obyčajné veci sú hodnotné našej pozornosti a stoja za pocit šťastia. Prečo podávať obed s tým, že tá omáčka nevyšla tak ako to bolo naplánovaé keď si ju môže rodina užiť aj takú, aká je?

Každý deň máte možnosť na zmenu. Pôjdem do práce? Naozaj musím splniť túto úlohu? Prečo vlastne chcem ísť o pol druhej do kaviarne keď si nemáme čo povedať? Naučte sa hovoriť „nie“ veciam ktoré vás dusia a povedzte „áno“ tomu, čo vám vyčarí úsmev na tvári.