Please enter banners and links.
Pozná to hádam každý rodič. Povestné obdobie vzdoru prekvapí nejedného ocka či mamičku. Celé mesiace čakali, aby dieťa vyrástlo, aby začalo chodiť, rozprávať, a teraz si prajú vrátiť chvíle, keď ešte bolo v perinke a poslúchalo. Treba sa však zmieriť s tým, že už aj malý človiečik má svoje názory a nálady…
Plač, krik, hnev
Najprv budete zhrození a začnete zháňať informácie, či len to vaše dieťa je divné. So svojimi priateľmi sa budete priam pretekať, kto zažil v obchode alebo na verejnosti väčší trapas. Po čase zistíte, že je to normálne a treba len vydržať. Je len na vás, ako sa voči tomu postavíte. Či budete na liekoch od nervov, alebo sa pousmejete a poviete si, že o pár rôčkov sa na týchto scénkach len dobre zabavíte. Nič iné vám ani neostáva. Obdobie vzdoru sa začína približne v období, keď má vaše dieťa dva roky, a trvá približne do piatich rokov. Takže máte rovné tri roky na to, aby ste sa naučili tieto (pre vás nekonečné) chvíle zvládať.
Ako na malého nerváka?
Jednoducho – nevšímajte si ho. Svojím plačom a krikom chce na seba privolať ešte viac pozornosti. Sami viete, že niekedy to ale možné nie je. A dieťa to musí pochopiť. Dobre vie, že keď v obchode začne plakať, lebo ste mu nekúpili maškrtu, vy sa zahanbíte a hneď vyhoviete. To je najväčšia chyba. Potom to bude robiť stále. Vydržať, vydržať a vydržať! Môže vám byť úplne jedno, že to uvidí celé mesto. Deti sú také, každý to vie. Akurát sa ľudia na celej situácii zasmejú a dajú vám za pravdu, aj keď nie nahlas. No nejde len o nakupovanie. Malí tvrdohlavci si vedia vydobyť svoje za všetkých okolností. Či niečo chcú, alebo naopak nechcú. Skúšať budú neprestajne. Vždy si stojte za svojím! Iba tak uvidia, že to myslíte vážne.
Ľahké to nebude, tomu môžete veriť, ale aj o tom je rodičovstvo. V prvom rade sa učíte vy. Existuje veľa názorov, ako tieto situácie riešiť. Jedni vravia – hlavne s láskou, iní majú svoje účinné metódy. Vy svoje dieťa poznáte najlepšie, a preto by ste mali vedieť, čo najlepšie zaúčinkuje. Čo platí na jedného, na druhého nemusí. Potvrdia aj tí, čo majú detí viac. Jedno je však isté, a to fakt, že si to malý nezbedník dovolí väčšinou iba u vás, svojich rodičov, pretože vám najviac dôveruje a nehanbí sa vyjadriť svoje pocity. A to je na tom to úžasné! Aj keď sa dvakrát netešíte, váš poklad vám neustále ukazuje, že sa mu niečo nepáči, že nie je spokojný a má vlastný názor. Odborníci tvrdia, že iba také dieťa bude v dospelosti vyrovnaná osobnosť. Slzy a hnev totiž nepomáhajú len nám dospelým zbaviť sa stresu a vyrovnať sa s novými situáciami a je výborné, keď sa to dieťa naučí čím skôr.
FOTO: pexels.com
