Keď deťom nechutí

Please enter banners and links.

Možno to poznáte aj vy: nech svojej ratolesti naservírujete čokoľvek, ohrnie nad tým noštekom a zaznie razantné NIE! Niekedy ide len o dočasné trucovanie a keď vyhladne, vypýta si jesť aj samé. Ale niekedy sa nechutenstvo do jedla definuje ako psychická porucha, pri ktorej treba vyhľadať aj odbornú pomoc.

 

Trucovanie verzus porucha

Pokiaľ aj niekoľko ráz do týždňa počúvate od svojho dieťaťa vzdorovité mrnčanie a odmietanie jedla, nemusíte hneď mať obavy, že by s ním niečo bolo. Možno, že len mu niektoré jedlá nejdú na chuť, alebo ide byť choré. Nechutenstvo je najmä u malých detí častým príznakom prichádzajúcej choroby a rovnako, ako sa rýchlo objaví, po vyzdravení napríklad z nádchy, aj odoznie. Dieťa môže trucovať a nejesť, ak má vyslovene zlú náladu, nie je zvyknuté na pravidelné jedenie, alebo bolo kvôli obedu, či večeri, vyrušené z hry.

Ani dlhé jedenie nemusí ihneď znamenať, že niečo nie je v poriadku. Ak je výsledkom aspoň polka taniera zjedená a zakaždým, keď dieťa má jesť, sa výraznejšie nevzpiera, je úplne v poriadku. Možno stačí medzi jedlami mu nedávať priveľa sladkostí, alebo sladené nápoje. Tie detské brušká oklamú a dieťa nebude cítiť hlad a bude jedávať menej, ako by ste chceli a ako by potrebovalo.

 

Etapy nechutenstva

Nechutenstvo sa spája aj s vývojovými štádiami dieťaťa. Prvý krát sa s ním môžeme stretnúť pri prechode z mliečnej stravy na tuhú. Pokiaľ nemáte doma od prírody malého papkáča, tuhá strava sa dieťaťu spočiatku nemusí pozdávať a môže ju odmietať. Ide však o prirodzenú reakciu, pri čom dieťatko rýchlo príde na to, že ak cíti hlad, nemusí ho zahnať len mlieko. Najväčšou chybou tohto obdobia je, ak sa rodičia zo zúfalstva vrátia k mliečnej strave. Treba len väčšiu dávku trpezlivosti a nechutenstvo k tuhej strave sa vytratí.

Ďalšou fázou nechutenstva je obdobie približne dvoch rokov, kedy dieťa prechádza fázou vzdoru. Nie sa stáva dennou súčasťou a odpoveďou takmer na všetko, vrátane jedla. Dieťa by sa do jedla nemalo nútiť krikom, či vyhrážaním, ale treba mu dať jasne najavo, že ak nezje to, čo dostalo, bude proste hladné. Každé zdravé dieťa skôr, či neskôr za vami príde a vypýta si jesť aj samo. Hlad mu jednoducho nedá.

Príchod do škôlky taktiež môže dočasne nabúrať stravovacie návyky dieťaťa a vy budete každé poobedie od učiteliek počúvať, ako nechce zjesť obed či olovrant. Dobrá správa pre vás je, že vaša domáca kuchyňa mu chutí omnoho viac a jednoducho nechce akceptovať žiadnu inú. Rovnako ale platí, že keď zistí, že v škôlke vaše jedlo nedostane, zje aj to, čo mu tam dajú. Chce to len čas a možno rozprávku o maľovanom tanieriku.

 

Keď je už problémom

Nikdy nenúťte dieťa jesť pod nátlakom, tým jeho nechutenstvo len zväčšíte! Ak na vaše dieťa neplatia prosby, trucovania ani vyhrážky, chudne, je bledé a stále unavené, problém nechutenstva začína byť naozaj vážny. V takomto prípade je dobré vyhľadať lekársku pomoc. Je možné, že pediater vás pošle za psychológom, nemusíte sa však báť! Ten by mal vášmu dieťaťu pomôcť prelomiť nedôveru v jedlo a zbaviť ho nechutenstva., aby sa mohlo ďalej zdravo vyvíjať. Občas je však nechutenstvo len domnelé. Vychádza z predstavy rodičov, koľko by malo ich dieťa zjesť a nie, koľko zjesť môže a vládze. V takom prípade je odmietanie jedla, keď naňho rodičia tlačia, len prejavom vzdoru a nie nechutenstva.

 
Ako z väčšiny detských porúch, aj z nechutenstva môže dieťa časom vyrásť. Po pár rokoch mu zachutí aj to, čo ako malé odmietalo a vám, zaiste, odľahne. Najdôležitejšia je jednoducho trpezlivosť a čas.

Napísala: Lucia Zimanová

FOTO: photostock