Detský strach

Please enter banners and links.

Svet detí nie je vôbec jednoduchý, práve naopak – je komplikovaný a veľmi krehký. Preto by mali rodičia pristupovať k svojim deťom s ohľadom a brať na zreteľ ich obavy. Asi u 90 % detí sa objaví prirodzený strach ktorý zodpovedá ich veku a vývoju, no približne 10 % detí zažíva vážnejšie formy strachu, a tie sa neskôr menia na fóbie a úzkostné stavy.

Strach…

Ak by sme mali strach rozoberať do detailov zistili by sme, že sa s ním v podstate už rodíme a sprevádza nás celým životom. Počas toho, ako ho prežívame, sa do krvného obehu uvoľní adrenalín (ten zvyšuje bdelosť), zrýchli sa pulz a zvýši sa množstvo cukru v svaloch. V preklade to znamená, že sme pripravený na boj alebo útek.

Dieťa do 10 rokov

Ak sa vaša dcérka bojí ísť do škôlky pretože sú v nej údajne ježibaby ktoré ju strašia keď nechce spať, mali by ste sa vážne zamyslieť nad vychovávateľkami a ich metódami. Ale nie je nič zlé na tom, keď sa drobci boja strašidiel napríklad z rozprávok; práve rozprávky tvoria pre deti do značnej miery skutočný svet lebo ešte nevedia rozlíšiť fantáziu od reality.

Osemročné dieťa však už má mať tento strach prekonaný a pokiaľ sa tak nestalo nastal problém. V tomto veku by už totiž malo mať iné strachy; obvykle sa bojí domácich hádok medzi rodičmi. Citlivo vníma napätie medzi matkou a otcom, krik, rozhovory iných spolužiakov o tom ako sa rodičia rozvádzajú a fyzické násilie.

Ak sa medzi vami a vašim partnerom nič nedeje povedzte aj svojmu dieťaťu pravdu – že ste len mali medzi sebou výmenu názorov. Pokiaľ je pred dverami rozvod uistite svoje dieťa, že o nič nejde, obaja ho stále rovnako ľúbite a váš postoj sa k nemu nezmení. Deti totiž majú tendenciu brať vinu rodičov na seba.

Puberta, škola, šikanovanie

Staršie dieťa má opäť o čosi iný strach. V tomto období sa bojí najmä toho, že nezapadne do kolektívu také, aké je. V puberte sa zároveň formujú aj prvé komplexy a prichádza i strach z posmechu.

Šikanovanie je osobitná kategória. Podľa psychológov ide o tú najhoršiu vec aká sa môže dieťaťu v škole prihodiť a zanecháva na psychike dlhodobé následky. Šikanovanie v sebe totiž zahŕňa nielen fyzickú bolesť pri bitke, pocit poníženia, strach z toho čo sa stane nabudúce, ale obeť má aj pocit, že je niečím zlá, iná.

Rozhodne nejde iba o bežnú detskú či pubertálnu hádku a samotné dieťa si nemá šancu pomôcť. A my dospeláci sa mylne domnievame, že rozhovor s riaditeľom školy postačí a vinníci budú potrestaný. Ale život nie je spravodlivá rozprávka a prax nám ukazuje presný opak – dieťa sa bude stále báť a nebude mu príjemné ani to, že má aj naďalej každodenne stretávať ľudí ktorí mu ublížili na chodbe alebo v jedálni. Preto je osvedčeným riešením nová škola, často aj presťahovanie sa do iného mesta a nový život.

Tresty založené na strachu

Strach sa pomerne veľmi často využíva aj na vytrestávanie – straší sa tmou, čertmi, peklom a obludami ktoré si neposlušné dieťa vezmú. Avšak odborníci majú na tieto metódy svoj názor a takúto formu trestov vôbec neodporúčajú. Skôr by sme mali svojho potomka už od útleho veku povzbudzovať k samostatnosti, odvahe a nebojácnosti.

Odolnosť voči strachu zvýšite otužovaním v detských situáciách ktoré zvládne bez plaču (napríklad váš syn hrdinsky vydrží odber krvi), a nezabúdajte ani na pochvaly za statočnosť. Ak je neisté poskytnite mu ochranu a potrebné zázemie.

 

„Žiadny múdry človek netrestá preto, že sa stala chyba, ale preto, aby sa viac neopakovala.“ (Seneca)

Napísala: Zuzana Šusterová

Foto: Internet