Please enter banners and links.

S pomocou cvikly môžete ochutiť stovky jedál vrátane tých, ktoré bežne varíte. Jej chuť dokáže ozvláštniť aj nápoje, takže sa nebojte experimentovať. Ak ste na cviklu dostali práve chuť, jednu si len tak nastrúhajte a schrumkajte počas čítania.

Dlhá história

            Ak by sme pátrali po pôvode, pravdepodobne skončíme kdesi pri Stredozemnom mori. Práve tam môžeme nájsť prvé zmienky o jej pestovaní. Odtiaľ si ju vzali Gréci a Rimania, ktorí ju vraj s obľubou používali na konzumáciu. Neskôr, okolo osemnásteho storočia, registrujeme pestovanie cvikly aj u nás v Európe. Potom sa dostala do Číny a do zvyšku sveta.

Odrody cvikly

            Poznáme tri základné odrody, s ktorými sa bežne stretávame aj v obchodoch. Takzvaná renová cvikla je valcovitá a na povrchu krásne hladká. Jej mierne sladká dužina je mimoriadne chutná, takže ju môžete konzumovať aj bez úprav. Cvikla betina červenohnedej farby je obľúbená u pestovateľov nakoľko dobre odoláva škodcom. Na záver je tu ešte cvikla guľatého tvaru vo výrazne červenej farbe, niekedy má odtieň až do fialova.

Zopár tipov

            Zvyknete cviklu pred tepelnou úpravou vždy ošúpať? Nemusíte to robiť – keď šupku necháte zachová si po uvarení všetko svoju šťavu a bude tak chutiť ešte lepšie. Navyše si zachová väčšinu prospešných látok. Možno ste nevedeli, že varená cvikla má údajne viac vitamínov než surová; tepelného spracovania sa teda netreba báť. Správne by ste mali cviklu skladovať na tmavom a suchom mieste pri teplote cca 4°C.

Plná účinných látok

            Na záver treba zhrnúť fakty o účinných látkach. Cvikla obsahuje vitamíny B a C, okrem nich tam ale nájdete aj kyselinu listovú, niacín, riboflavín, jód, mangán, meď a samozrejme železo. Vďaka týmto látkam spevňuje kosti a vlasy, stará sa o pružnosť pokožky, podporuje krvotvorbu a cievy sú silnejšie.

 Napísala: Zuzana Šusterová

FOTO: freedigitalphotos.net