Shopaholizmus

Pojem shopaholizmus označuje človeka závislého od nakupovania a aj napriek tomu, že tento termín ešte nenašiel svoje miesto v psychologických príručkách, je dosť častý a závažný. Dotyčná osoba si jednoducho musí o obchodu niečo odniesť lebo v opačnom prípade by mala pocit, že šla von nadarmo.

 

Kde je hranica?

Závislosť od nakupovania sa rozvíja veľmi pozvoľna a to najmä preto, že sa nákupom nemôžeme vyhnúť. V prípade shopaholizmu nenájdeme presnú hranicu, skôr treba podľa odborníkov pátrať v samotnej mysli človeka. Spočiatku je nakupovanie nevinnou zábavou, neskôr trávi osoba v nákupných centrách dlhý čas až sa dostane do štádia kedy si musí nákupom zlepšiť náladu. Bez výkladov obchodov pociťuje úzkosť, depresiu a smútok. Ale v predajni sa akoby zlé myšlienky razom rozplynuli a na rad prichádza eufória spolu s nadšením. Pacient sa vrhá do nákupov bez ohľadu na to, či danú vec potrebuje alebo nie, prípadne totálne zabudne na to, čo už má v taškách.

 

Pocit viny

Po vlne opojenia prichádza vlna obvinení samého seba. Bolo to nutné? Potrebujem to? Čo na to povie manžel? Prečo som minula viac než bolo treba? Človek závislí od nakupovania sa však nikdy neprizná a svoju vášeň starostlivo zatĺka. Najčastejšie používa frázy typu „bolo to lacné“, „to nie je nové“, „o cenu sa netreba báť pretože to bolo o polovicu lacnejšie“ a pod. Začína sa tak kolotoč zapierania, pocitu viny a v neposlednom rade aj dlhov. Pre shopaholikov sú katastrofou predovšetkým kreditné karty. Ak si bežný smrteľník pri ťukaní PIN kódu neuvedomuje sumu na účte, o čo horšie to potom má chorobný nákupný maniak?

Je navyše dosť pravdepodobné, že sa k tomu všetkému pridá ešte aj strata milovanej osoby. Hádky o zbytočnom utrácaní peňazí veľmi rýchlo vyústia do rozvodu. Shopaholik sa však cíti ako obeť – má pocit, že ho partner obmedzuje…

 

Dôvody nekontrolovaného nakupovania

Ako je to pri iných druhoch psychických problémov aj tu zohráva svoju úlohu psychika jedinca. Behanie z obchodu do obchodu môže slúžiť ako náplasť na smútok a/alebo pocit prázdnoty. Shopaholikov zvykne trápiť i nízke sebavedomie; majú pocit, že musia na sebe stále niečo vylepšovať a potrebujú viac a viac vecí k svojej spokojnosti. Myslia si, že je ich šatník nemoderný, určite majú zastarané vybavenie domácnosti a málo sa o seba starajú.

 

Štatistiky ukazujú, že impulzívnemu nakupovaniu prepadá stále viac ľudí bez ohľadu na vek, pohlavie alebo sociálne postavenie. Hriešne veľa míňajú nielen bohatší, ale i chudobnejší. Ak na to nemajú nevadí, krízu zaženie úver. A potom ďalší a ďalší. Svoj podiel na shopaholizme však majú aj samotné obchody a dnešná doba. Obchod už zďaleka nevyzerá ako pusté miesto na doplnenie zásob, ale rodina v ňom môže pokojne stráviť aj celý deň, naobedovať sa, ísť do kina a deti nechať v detskom kútiku, alebo posedieť v kaviarni.

 

Expert na stratégiu predaja, P. Underhill, povedal múdru myšlienku – nakupovanie je terapiou, odmenou, úplatkom, výhovorkou umožňujúcou vzdialiť sa z domu a mať čas pre seba, príležitosťou na nadviazanie vzťahu, krátkou chvíľou i spôsobom ako zabiť čas.

Napísala: Zuzana Šusterová

FOTO: freedigitalphotos.net